Pokiaľ sa mäso bude jesť, bude koža zo zvierat odpadová surovina, ktorá keby sme ju neposunuli na ďalšie spracovanie, zvyšujeme environmentálnu záťaž pre skládky či spaľovne. To určite nie je ekologickejšie, ako ekologické spracovanie v overených garbiarňach. Dopyt po živočíšnych produktoch neustále rastie, koží ako druhotný produkt mäsového a mliekarenského priemyslu pribúda. Rozpad udržateľne vyrobenej usni ako takej nie je v prírode problém. Ako sa hovorí, prach si a v prach sa obrátiš, správne spracovaná useň nie je pre prírodu záťaž. Naopak, akékoľvek materiály z PU, PVC , PE je doba rozkladu 200-500 rokov. Recyklovateľnosť syntetických materiálov je diskutabilná.
Ďalší nemenej zaujímavý fakt- drvivá väčšina koženiek sa vyrába v juhovýchodnej Ázii – Čína, India – kde pri výrobe ako je dobre známe nepoužívajú procesy v súlade s ekológiou, často zneužívajú detskú prácu, preprava ide tankermi čo sú najväčší znečisťovatelia morí..
Z našej praxe, stalo sa nám, že keď prišiel „čerstvý“ balík koženky, po rozbalení sme cítili pár dní prenikavú arómu akýchsi chemikálií, až z toho hlava bolela…

Názor na ekológiu si vytvorí každý sám.